Prírodné látky rastlinného pôvodu využívajú ľudia oddávna. K rastlinným druhom, ktoré pútali záujem už v staroveku a v súčasnosti prežívajú renesanciu na kvalitatívne nových základoch patrí nepochybne ľubovník bodkovaný a niektoré ďalšie taxóny druhovo početného, ale i variabilného rodu Hypericum.

Významné prírodné látky zo zástupcov rodu Hypericum patria medzi sekundárne metabolity a nachádzajú uplatnenie predovšetkým
pre antidepresívne vlastnosti. Od konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa ich potenciál rozšíril aj o protinádorové a protivírusové aktivity. Fotodynamická terapia niektorých nádorov a ich diagnostika začínajú nadobúdať reálne uplatnenie v klinickej praxi.


Napriek mnohoročnému výskumu nie je úroveň poznatkov
o sekundárnom metabolizme rastlín uspokojivá. Genetické mapy biosyntetických dráh vedúcich k tvorbe sekundárnych metabolitov
sú neúplné a poznanie regulácie týchto dráh je prakticky v začiatkoch. Objasnenie regulačných mechanizmov má však kľúčový význam pre ovplyvnenie nízkeho výťažku produktov rozličných sekundárnych metabolitov v rastlinách a rastlinných explantátových kultúrach.

Ani poznatky o biosyntéze bioaktívnych látok nachádzajúcich sa
v zástupcoch rodu Hypericum a génoch kódujúcich kľúčové enzýmy
v ich biosyntetických dráhach nie sú výnimkou.

Tieto skutočnosti sa stali motiváciou pre návrh projektu a vytvorenie interdisciplinárneho výskumného tímu založenom na významných osobnostiach biomedicínskeho výskumu.